Prečo aj nie veď všetko je na niečo dobré, len nevieme kedy a kde sa nám to zíde. Druhý rok som sa rozhodol nájsť si to svoje dobré aj zlé v USA v USA konkrétne v Texase.
Vycestovali sme 1.6. už deň predtým som vedel, že to bude dlhý deň, a to aj bol.
 |
| polovica toho čo sme v skutočnosti mali |
 |
| ani som na oči nevidel a predsa sme došli |
Budíček 1:30 na deň detí začíname vo Zvolene smer Budapešť, Londýn a Houston. Dlhé čakanie prvý check-in a už len čakať na naloženie.
 |
| za posledné nezmenené |
Balili sme už len to potrebné a hlavne jedlo :D po skúsenosti z minulého roka!!! Wifonky, pašteky a iné dobroty nikomu nechýbali. Kufre plné tak, že sme to tam ešte prekladali nech sa vojdeme do 23-kilového limitu, ale podarilo sa.
Našli sme po vreckách posledné € tak sa nedalo nechať si ich na pamiatku veď možno ich ešte uvidíme :D. Doplnený cukor pred odletom.
Postupne to už šlo letisko po letisku, hodina po hodine. Nepodarilo sa nám vybaviť sedadlá pri sebe tak sme si ani na šťastnú cestu nepripili preto asi tá cesta trvala večnosť no vydržali sme.
Klasický postup po prílete debata na imigračnom hodinka stratená len v radoch ľudí, čakajúcich s nami. Ak by ste aj nevedeli kam ísť po vystúpení stačí tu splynúť s davom a zaradiť sa do najväčšieho radu, ktorý sa tam vytvoril.
Pri každej ceste treba mať plány alebo plány, to sme si vraveli a prvým z nich bolo požičať si auto, aby sme mohli vybaviť to najpotrebnejšie pre život v USA.Prvým letiskovým odvozom sme míňali terminál za terminálom, až sme dorazili do Rent car cetrum.
Všetky spoločnosti čo tam boli mali ale vypredané všetko čo ponúkali na prenájom a to ich tam bolo požehnane minimálne 10. Trocha sklamaní, unavení a dobitý sme vzali prvý SuperShuttle a konečne dorazili do Motel 6.
Aj keď bol skoro priamo v strede diaľnice :D a ubytovaná tam bola zmeska sveta, ako študenti sme
boli spokojný a pripravovali plány na ďalší deň.........
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára